Stretli sme sa o siedmej na autobusovej zastávke. Raňajší spoj bol dosť plný, nakoniec sme našli znesiteľné miesto na státie pre nás aj pre psov. Na Patrónke sme mali nastúpiť na autobus, ktorý nás mal doviezť do Stupavy. Tŕpli sme, či nás s tromi psami vezme, hoci teda cestujeme len kúsok, ale niektorí vodiči sú magori, no veď sme už zažili všeličo. Nakoniec vodič nemal námietky.

Keď sme narazili na prvý turistický bod, bolo presne osem hodín. Info bolo také, že Svätý Jur 5:05 hod. Hm. Prešli sme cez Stupavu, potom cez veľmi pekný park alebo ako to nazvať, nakoniec do lesa. Miestami bol chodník trochu strmší a mne sa začala hlásiť pravá noha. V poslednej dobe ma pobolieva bedrový kĺb a občas aj kĺb palca na nohe, no a kĺbovia milí sa rozhodli, že mi spríjemnia dnešný trek. Ľutovala som, že už pred pár rokmi som prestala nosiť v peňaženke ružového priateľa. Snáď to nejako prežijem. Prešli sme Košarisko, cesta potom už len klesala. Na niektorých miestach od posledného snehu nebola živá duša, takže občas to vyzeralo ako pri expedícii na severný pól :-). Cesta sa medzitým zmenila na širokú asi asfaltku, ktovie, bola pokrytá snehom. Minuli sme odbočku, pravdepodobne preto, lebo tam bol ešte nevyšliapaný chodníček, tak sme si ani nevšimli, že modrá značka sa nám stratila. Aj tak dobre, aspoň sa my ani psy nemusíme brodiť polmetrovým snehom. Trasu sme si trochu predĺžili, ale nevadí. Pred Svätým Jurom bola ešte dedinka Neštich, kde sa modrá mala napájať na žltú. Tou sme sa mali dostať na Biely kríž. Na programe však bol ešte Hrad Biely kameň štvrťhodinku za Neštichom.

Suma sumárum: 30 km, 8 hodín, a zase raz 5 unavených, uzimených a ešte k tomu 1 takmer ochrnutý.